Medzinárodný deň pamiatky obetiam holokaustu si študenti 3.A a 3.B pripomenuli slávnostným podujatím pre svojich spolužiakov. Svoj slávnostný program uskutočnili 25. januára v priestoroch Tekovskéo múzea v spolupráci s UNIS vo Viedni a Tekovským múzeom v Leviciach, a tak si pripomenuli tragické udalosti holokaustu a zároveň uctili pamiatku jeho obetí. 27. januára totiž uplynulo 73 rokov od oslobodenia komplexu nacistických koncentračných táborov Oswiencim-Brzezinka Červenou armádou. Zmyslom tohoto skvelého podujatia však nebolo len sprítomniť historickú udalosť, ale tiež upriamiť pozornosť na jej príčiny a dôsledky. Práve pochopenie príčin a dôsledkov je prehĺbenie vzdelania, ktoré umožňuje vyvarovať sa ďalších takýchto nepredstaviteľných zlyhaní v budúcnosti.
Na stretnutí sa študenti dozvedeli viac o holokauste, ako im poskytujú bežné hodiny dejepisu. Bola im priblížená história Koncentračného tábora Osvienčim a premietnutý dokumentárny videofilm z dielne študentov OA, v ktorom sa pri návšteve koncentračného tábora v Osvienčime snažili zodpovedať otázku, ako bolo ľudsky možné dopustiť sa takých zverstiev proti ľudskosti, ktoré boli páchané počas holokaustu.
V dramatizácii študenti priblížili príbeh dvoch slovenských Židov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa podarilo utiecť z Osvienčimu, a ktorí podali svedectvo o tom, čo sa deje v koncentračných táboroch. Dramatizáciu tohoto autentického príbehu študenti spracovali podľa knihy R. Vrbu „Utiekol som z Osvienčimu“. Študenti predstavili i projekt šiestich slovenských ultrabežcov, ktorí bežali presne po trase úteku dvoch spomínaných mužov, aby si mohli pripomenúť ich hrdinstvo a natočili dokumentárny film „KROKY NA HRANE“. Na záver si všetci návštevníci tohoto podujatia mohli prezrieť výstavu plagátov o holokauste z medzinárodnej súťaže „Keeping the Memory Alive“ poskytnutých Informačnou službou OSN (UNIS) vo Viedni.
Ako povedala jedna z protagonistiek tohto podujatia Ľubica Bosáková vo svojom prejave „ak chceme zabrániť nočnej more holokaustu, aby sa už nikdy neopakovala, je našou povinnosťou dnes, i do budúcnosti, aby sme sa učili o holokauste, pretože nás učí o predsudkoch a ich následkoch. Mali by sme sa učiť o holokauste, pretože chceme, nie preto, že musíme. Mali by sme sa učiť o holokauste, pretože niet pochýb o tom, že by sa mohol zopakovať znovu. Mali by sme sa učiť o holokauste, aby sme mu dokázali zabrániť v budúcnosti. Mali by sme sa učiť o holokauste a byť vďační za to, čo máme.
Dlhujeme to nevinným ľuďom ktorí zomreli, ľuďom umučeným v koncentračných táboroch.“ Video tu
Písali o našej aktivite na stránkach UNIS vo Viedni: tu
Dr. Zuzana Mészárosová
.png)